FEED

I keď sa už po vonku potulujú novembrové vločky, niekedy by sme si mali pripomenúť to krásno letných večerov. Tak na duševne zahriatie a fyzické zmrznutie. Ale nič nie je neriešiteľné, pridáme body, pančušky, čižmy, kabát a voilà - outfit hotový! Nuž ešte dokúpiť vianočnú ružu miesto tých prekrásny gerberiek a bude to kompletka. :)

Prosím, teleportujte ma niekto naspäť pod tú Eiffelovku. Do toho tepla, do tej lásky, do toho pocitu voľnosti a šťastia. Keď sme spolu ležali pod ňou a smiali sa. Vtedy som žila svoj sen. 

Toto je moje obľúbené prechádzkové miesto. Neturistické. V zmysle ani nie turistické lebo je tam veľa turistov, ani nie v zmysle akože človek ide na túru. Ale len tak, chce sa prejsť, stále sa chce nad tou panorámou pokochať. Chce tam ísť s ľuďmi, ktorých má rád. A nechce odísť. Či v lete, či v zime. Najlepšie v lockdowne haha, pretože tu nikto nie je. Ale prajem vám to cítiť v srdci tak ako ja. Tak úprimne a vďačne. Verím, že každý z vás  má také miesto.

Alexika a Marien <3 moja jediná, pravá  a celoživotná láska. 

Behala po ceste, lebo mohla.  Auta neboli, nemali kam ísť. Bol smutný lockdown a nám bolo ešte veselo. 

Kvety, kvietky, kvetinky.

Táto Praha čarovná. Pohľad z posedenia na okne s Moetom v ruke a krikom kamošky nech nevypadnem. Atmosféra a oáza pokoja v chaose. 

A keď vám je smutno aj prechádzka na Kvetnici postačí.:)

Toto. Toto si tu zaslúži mať miesto. A patričné. Po tom, ako sme po opici prešli 28 kilometrov na hrob Karla Gotta. Toto je priateľstvo. Sľúbili, dodržali, išli, nadávali a spokojne zaspali. 

Kým mám teba...♥

Titulka magazínu, na ktorom sme sa nadreli. Ďakujem. 

Dedko s vnučkou. :)))))))) Otec asi nie je úplne ešte zrovnaný s oslovením "Dedko" ale všetci sa veľa ľúbime a to je podstatné. Moje malé uvrešťané krstniatko a môj najmilovanejší človek mužského rodu. 

Túto fotku tu len tak nechám. Bez komentára. 

Už asi nie si. R. M. 

Boli sme v Prahe. Zažila som veci, o ktorých by sa mi ani nesnívalo.  Neverila by som. Naozaj nie. Bolo to skvelé a len jedno: "Santé!" 

Rodos!  Toľko vína, toľko smiechu. 

 Pršalo, zmokli sme, dali sme hore piknik,  psychicky sa zotavili. Zbožňujem úprimné priateľstvá a úprimné smiechy. To je liek snáď na všetko. 

<3, Tatry, otec, sestra, Lariska, víno.

Debatné krúžky, ktoré nám pomáhajú tu ostať. 

Z opálenia na snowboard.   Športový antitalent s dávkou skeptizmu,  Silvia veľká optimistka. No najlepší bol ten čaj na lehátku s výhľadom na svah. Odišli sme spokojné, prekvapené a šťastné.

 Kto je na tričku?